Od prvých kilometrov až k ultratrailom...

Cross Country Baba-Kamzík, prvé trailové preteky

19. apríl 2015 :: Presne týždeň po mojich prvých bežeckých pretekoch som sa postavil na štart svojich prvých trailových pretekov. O trailoch som ešte veľa nevedel (a o ultra trailoch už vôbec nie), no bol som namotivovaný a zaujala ma práve táto akcia a to z niekoľkých dôvodov:
- je to v rámci Bratislavy, teda netreba ďaleko jazdiť
- možnosť výberu z 3 rôznych vzdialeností podľa výkonnosti a odhodlania bežca
- chcel som zažiť atmosféru trailových pretekov


Vzhľadom na skúsenosti a trénovanosť som sa rozhodol pre najkratšiu vzdialenosť 16km. Táto trasa štartuje v Rači na známom mieste blízko kruháča a končí na Kamzíku. Tu majú svoj štart aj niektoré ďaľšie bežecké závody. Baba-Kamzík má ešte 2 dlhšie trasy a to 26km, ktorá začína na Pezinskej Babe a 53km (čo už je vlastne ultrabeh), ktorá začína na Kamzíku s otočkou na Pezinskej Babe a finiš je opäť na Kamzíku. Zaujímavosťou 16km trasy je, že spolu s bežcami štartujú aj Nordic walkeri, ktorí vyrážajú o niečo skôr, aby nevznikali na trati zápchy.
Ja som dorazil na štart asi hodinu vopred, aby som stihol v kľude vyzdvihnúť štarový balíček, vykonať predštarovú potrebu (aj niekoľkokrát) a prípadne sa zľahka rozcvičiť. Keďže bola ešte len zhruba polovica apríla, teplota okolo 12-13 stupňov, tak som sa podľa toho aj naobliekal. Nejako som si neuvedomil, že v kopcoch sa človek trošku viac zapotí.

Takže asi pol hodinku po walkeroch stojíme na štarte a vyrážame. A to hneď pekne na zahriatie asfaltkou do kopca. Ale motivácia je silná a tak to nejako dávam a snažím sa neprechádzať do chôdze. Prvých 4,5km je súvislé stúpanie, prevýšenie celkovo asi 350m. Na vrchol kopca prichádzam slušne zadýchaný. Ďalších 6km sa ide dolu kopcom a to je paráda, tempo väčšinou pod 5min/km.
Potom ešte pár miernejších výbehov a zbehov a nasleduje záverečný kilometer do kopca s výživným stupáčikom po bobovej dráhe až do cieľa. Tu už som mal tepovku okolo 170 a cieľovou čiarou som len svižne prekráčal. Ale ľudia opäť povzbudzovali a to mi pomohlo nenatiahnuť sa na zem tesne pred cieľom.
V cieli občestvenie, doplnenie tekutín a opäť ten pocit eufórie, že som niečo nové dokázal. Hoci to bolo 'len' 16km, prevýšenie takmer 600 metrov spravilo svoje a dalo by sa to prirovnať k polmaratónu.
A vtedy som si povedal, že na budúci rok dám aspoň tú 26-ku.

Link na Stravu

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

Prečo tento blog

Rád by som prostredníctvom tohto blogu popísal ako som sa dostal k behu, ako som sa postupne prepracoval od rekreačného turistu k aktívnemu bežcovi. Chcem písať aj o pretekoch a bežeckých akciách, ktorých som sa zúčastnil.
Články budem pridávať chronologicky ako išli v čase od mojich začiatkov v lete 2014 až po súčasnosť.