Bežecké hodinky alebo bez športtestera ani krok

august-december 2014 :: Ako som sa postupne stával aktívnym a pravidelným bežcom, bolo treba poriešiť jednoduché a efektívne zaznamenávanie bežeckých aktivít. Už svoj prvý beh som si odmeral pomocou bežeckej aplikácie v smartfóne. Našiel som prvú apku, ktorá bola zdarma a vyzerala na pohľad jednoducho. Už si nepamätám jej názov. Postupne som začal skúšať rôzne iné platené aj neplatené aplikácie. Základným kritériom bolo, aby merala všetky základné veličiny (teda čas, vzdialenosť, tempo, rýchlosť, prípadne prevýšenie...) a umožňovala export v nejakom rozumnom formáte (ideálne .gpx) pre neskorší prechod na iný systém/platformu.

Existuje v zásade niekoľko možností, ako si zaznamenávať svoje aktivity:

1. Manuálne písaný bežecký denník alebo stará osvedčená klasika.
   Áno, aj v dnešnej dobe ešte existujú ortodoxní bežci (možno skôr staršia generácia), ktorí nedajú dopustiť na klasické stopky, pero a papier. Žiadne GPS ani elektronika. Jednotlivé záznamy si pekne zapisujú do zošita/knihy (dokonca existujú aj moderné verzie denníkov, ktoré vychádzajú ako knihy raz ročne) a nemusia sa spoliehať na dostupnosť internetu. Určitou nevýhodou môže byť, že ak chcete okrem zmeraného času zistiť napr. priemerné tempo alebo rýchlosť, ubehnutú vzdialenosť musíte vopred poznať. Pri bežeckých ováloch je to pomerne jednoduché, no ak už beháte trebárs traily, niekto vám tú vzdialenosť asi bude musieť najskôr zmerať.
   
   
   
2. Záznam pomocou aplikácie v smartfóne
   Mne sa po niekoľkých vyskúšaných aplikáciách osvedčila apka RunMeter, ktorá sa mi zdala ako geekovi dostatočne sofistikovaná, ponúka rôzne štatistiky aj export do gpx. Používal som ju niekoľko mesiacov až do Vianoc 2014, keď som dostal svoje prvé Garminy. Výhoda tohto prístupu je v tom, že existuje kopec aplikácií, za ktoré nemusíte dať ani euro a základné veci vám v pohode odmerajú.
   
   
   
   Aplikácia umožňuje po spojení s hrudným pásom záznam pulzovej frekvencie. Táto možnosť ma zaujala, lebo som bol zvedavý na akých tepoch vlastne behám, ako sa menia tepy so zmenou rýchlosti, teploty a pod. Tak som si zaobstaral hrudný pás značky Polar H7, ktorý výborne slúžil niekoľko mesiacov.
   
   
   Bohužiaľ sa výrobcovia nedokážu dohodnúť na univerzálnom spôsobe pripojenia a tak hrudný pás Polar nepripojíte ani náhodou k hodinkám Garmin, ktorý používa vlastný protokol. A tak mám doma ďalšiu zbytočne nevyužitú vec.
   Nevýhodou behania s aplikáciou je, že smartfón musíte mať strčený niekde vo vrecku, prípadne pripnutý na ramene, čo je pri dnešných veľkostiach uhlopriečok dosť nepohodlné a mne tento spôsob nosenia teda vôbec nesadol.
   
   Aj keď na obrázkoch vyzerá smartfón pripnutý na vypracovanom ramene manekýna možno aj sexi, skutočnosť je trochu iná. Mobil sa počas behu zosúva (keďže si nechcete zastaviť prítok krvi do ruky, nedá sa to utiahnuť na fest), obťažuje vás motajúci sa kábel od slúchadiel a navyše nemáte okamžitý prehľad o meraných hodnotách, lebo nevidíte na displej. Niektoré aplikácie síce majú hlasovú odozvu, ktorá vás priebežne informuje o ubehnutom čase alebo tempe na km ale nie je to ani zďaleka ideálne.
3. Záznam pomocou športtestera teda bežeckých hodiniek
   K tejto možnosti sa asi skôr či neskôr dopracuje väčšina bežcov, keďže ide o najpohodlnejší spôsob zaznamenávania aktivít.

Pár týždňov pred Vianocami som sa s priateľkou dohodol, že mi prispeje na darček a tak som začal zisťovať, aké sú možnosti. Porovnával som, čítal recenzie a rozhodoval sa. Kvalitné športové hodinky sa vtedy (aj dnes) pohybovali v cene okolo 500 Eur a tak to bolo relatívne ťažké. Nakoniec padlo rozhodnutie na jednu z najpoužívanejších značiek Garmin a to rovno na čerstvú "vlajkovú loď" Forerunner 920XT.

 

Dizajn sa mi páčil už na prvý pohľad a boli nabité všetkými možnými funkciami, ktoré si len bežecký blázon vie predstaviť. Zvolil som čierno-modrú verziu s hrudným pásom. Stáli vtedy 479 Eur v najlacnejšom eshope. A mohol som sa tešiť na ježiška a deň, kedy ich prvýkrát vyskúšam :)

Hodinky mám k dnešnému dňu už asi 2,5 roka a slúžia stále výborne. Raz som musel vymeniť batériu v hrudnom páse, batéria v hodinkách je stále pôvodná. Niekoľko týždňov po kúpe vyšli nové Fenixy, ktoré boli ešte vymakanejšie, ale to už je dnes takto so všetkými technickými novinkami...

O svojich ďalších skúsenostiach s hodinkami a o tom, čo by som si kúpil, keby som sa rozhodoval  dnes, napíšem samostaný článok. Tiež by som rád niečo napísal o bežeckom "denníku" Garmin Connect a inej online alternatíve, ktorú som začal pouzívať.

Čítať ďalej

Prvé obutie alebo čo na nohy keď nie som na pláži

august 2014 :: Po návrate z dovolenky, na ktorej som s behaním začal, som musel vyriešiť jednu dosť zásadnú otázku. V čom budem behať po povrchu, ktorý je tvrdší ako piesok na pláži. V tomto smere som nemal žiadne skúsenosti ani informácie a tak som dopadol podobne ako asi väčšina začínajúcich bežcov. Zobral som prvé, čo som doma našiel a čo sa na bežeckú obuv aspoň podobalo.

Niečo si obuť musím...

Mal som nejaké Adidasy a jedny Pumy, oboje som používal ako bežnú vychádzkovú obuv ale vyzerali, že by sa v nich dalo trochu aj behať. Našťastie som v nich absolvoval len asi 2-3 behy, pokiaľ som neprešiel na niečo normálnejšie. Bola to naozaj len núdzová možnosť a nikomu neodporúčam behať v niečom, čo síce tenisky pripomína ale nie je na behanie primárne určené.

Prvé ozajstné bežecké tenisky

Asi týždeň po návrate z dovolenky som sa vybral do športového obchodu vybrať si bežecké tenisky. Moje laické kritériá boli jednoduché:

• aby to bola aspon trochu známa značka
• aby dobre sedeli na nohe 
• aby neboli veľmi drahé
• aby dobre vyzerali

Nakoniec som skončil pri týchto krásnych Asics-och, ktoré sa stali mojim bežeckým parťákom na najbližších 10 mesiacov.

V tom čase som neriešil, aký majú drop, aká je úroveň tlmenia, priedušnosť a podobné veci. Bola to moja jediná bežecká obuv asi na 8 mesiacov, pokiaľ som nezačal experimentovať s niečím novým. Ináč musím pochváliť kvalitu prevedenia, tenisky boli niekoľko krát prané v práčke, behal som v nich po všetkých možných druhoch povrchu a keď som ich vyraďoval, jediná viditeľnejšia známka opotrebovania boli zošlapané päty (keďže v tom čase som bol ešte klasický "heelstriker").

Malá štatistika (Asics Patriot 6):
- používané od 14.augusta 2014 do 14.júna 2015
- celkovo nabehané 1015 km
- 144 aktivít

Čítať ďalej

Koniec dovolenky a ja stále behám

august 2014 :: Po návrate z Talianska som sa snažil vytrvať vo svojom predsavzatí a pokračovať v pravidelnej bežeckej aktivite. A aj sa mi to darilo dodržiavať, behal som takmer každý deň, priemerne 4-5km, ku koncu mesiaca som dal po dvakrát 6km. Najdlhšiu pauzu medzi behmi som mal 2 dni. Dokonca som absolvoval svoj prvý "trailový" beh s prevýšením takmer 150metrov. Za celý mesiac som nabehal 94km a pomaly sa zo mňa stával "bežecký blázon".

Kde behať? To je otázka...

Neďaleko môjho bydliska v bratislavskej Dúbravke som objavil malý bežecký ovál (jedno kolečko má asi 250m), kde som začal chodiť počas pracovného týždňa. Väčšinou som tam chodil večer po návrate z práce a krúžil som tam, kým som "nenatočil" svoju dennú dávku kilometrov. Počas víkendov, ak som bol mimo Bratislavy, som behal po hrádzi alebo poľnej ceste.

September a prvá desiatka

Asi v polovici mesiaca (zhruba 6týždňov odkedy som začal behať) som sa dopracoval k vzdialenosti 10km. Niečo také som si ešte donedávna nevedel ani predstaviť. A navyše to bolo do kopca s celkovým prevýšením 260 metrov.
Na konci októbra sa mi podarilo pokoriť ďalšiu métu 15km pri priemernom tempe 5:39/km. Naďalej však prevládali krátke behy okolo 5km v duchu hesla radšej menej ale častejšie.

Pridáme kopčeky

Zistil som, že behať po okruhu je síce fajn, ale po nejakom čase to začne byť trochu monotónne.

Výhoda Dúbravky je v tom, že do lesa to je naozaj na skok a je tu aj kopček s názvom Dúbravská hlavica. V lese je množstvo cestičiek, človek je v prírode a je to celkovo príjemnejšie. Takže som začal striedať behanie po okruhu s občasným výbehom do lesa. Pomaly som aj zvyšoval tréningovú vzdialenosť, častejšie som si dal 8km a sem-tam 10km behy.

Neplánovaný pokus o polmaratón

Na konci novembra som si dal taký dlhší víkendový beh. Išlo sa mi veľmi dobre a nakoniec sa z toho vykľulo 20km v čase tesne pod 2 hodiny. Až po dobehu som si uvedomil, že som bol len kúsok od dosiahnutia pomyselnej hranice polmaratónu.

Ako to išlo ďalej?

Keďže s motiváciou som zatiaľ problém nemal, zranenia sa mi vyhýbali a kilometre pekne pribúdali. Behal som stále s mobilnou aplikáciou, čo nebolo príliš komfortné a tak som začal uvažovať nad bežeckými hodinkami. A napísal som Ježiškovi :o)

Tu je malá sumarizácia môjho prvého bežeckého roku:

• august 2014: 94 km, priem.tempo 5:54
• september 2014: 111 km, priem.tempo 5:50
• október 2014: 149 km, priem.tempo 5:33
• november 2014: 101 km, priem.tempo 5:38
• december 2014: 106 km, priem.tempo 5:34

Spolu: 566 kilometrov, priem.tempo 5:42, priemerne 4 behy/týždeň

Čítať ďalej

Ako som začal behať alebo talianska plážová romantika

júl/august 2014 ::

V roku 2014 sme boli s mojou polovičkou na dovolenke v malom mestečku Calambrone na severo-západnom pobreží Talianska. Je to oblasť Toskánska s veľmi príjemnými mestečkami a krásnou prírodou.

Už ani neviem, čo nás to vtedy napadlo, že si ráno privstaneme a pôjdeme sa prebehnúť po pláži. Nadýchať sa trochu ranného morského vzduchu, pokým tam ešte nie je mrte ľudí. Široká pláž s veľmi miernym sklonom bola ideálna na rozhýbanie si kostí.
Cupital som po pláži asi pol hodinku, 2km jedným smerom a 2km naspäť. A aj keď bolo ešte relatívne skoré ráno, po tých 4 kilometroch som bol slušne zadýchaný a spotený. Výhoda bola, že som sa mohol hneď po dobehnutí prasknúť do mora. Paráda...

A keďže som sa cítil po tejto dávke pohybu celkom fajn a nič ma nebolelo, zopakoval som si to aj ďalší deň, potom ďalší až do konca nášho pobytu. Niekedy som behal ráno, niekedy až podvečer, čo malo menšiu nevýhodu v tom, že som musel občas obchádzať alebo preskakovať ľudí ležiacich v ceste ;o)

Počas tých niekoľkých dní som zabehol priemerne 4km denne, celkovo som teda nabehal asi 25km. Z dnešného pohľadu to nie je nič moc, ale bol som na seba hrdý, že som vydržal a dokázal sa každý deň prinútiť k nejakému aktívnemu aspoň 30 minútovému pohybu.

Moje dovtedajšie športové aktivity boli viacmenej rekreačného charakteru, v zime sem-tam lyžovanie, v lete sem-tam horský bicykel a potom hlavne turistika prípadne geocaching. Okrem toho však celodenné a prípadne aj večerné sedenie za počítačom. Uvedomil som si, že s blížiacou sa 40-kou by som s tým mal niečo robiť, ak nechcem čoskoro skončiť so zničenou chrbticou alebo infarktom.

Ako správny geek som si hneď od prvého behu začal všetko zaznamenávať pomocou mobilnej aplikácie (myslím že to bol RunMeter), aby som mal neskôr možnosť sledovať čo, koľko, ako rýchlo, kde a kedy som nabehal.

Môj prvý bežecký týždeň bol dobrým základom a po návrate z dovolenky sa mi podarilo postupne si vybudovať návyk a stala sa z toho pravidelná aktivita, ktorú sa mi darilo opakovať niekoľkokrát do týždňa. Všetko som mal zaznamenané v mobilnej apke a tak som mohol sledovať ako sa postupne po malých krokoch zlepšujem a pomaly sa zo mňa stáva niečo ako bežec.

Čítať ďalej