Prešporský UltraPunk 2019

26. októbra 2019 :: Vyvrcholením ultratrailovej sezóny býva už pomaly tradičná jesenná akcia s názvom Prešporský UltraPunk. Tento ultrabeh si obvykle nenechá ujsť nikto z ultratrailových nadšencov. Novinkou tohto roku bolo skrátenie 100km trasy na 74 kilometrov, takže aj nováčikovia mali možnosť vyskúšať si, o čom je ultra trail. Prihlasovať sa mohli dvojice alebo jednotlivci.
Medzi nováčikov patrí aj bežecká parťáčka Vladka, s ktorou sme sa dohodli, že tento beh absolvujeme. Dostala ho ako darček k narodeninám, zabehnúť si ultra bolo jej bežeckým snom. Cieľom bolo prísť v pohode a zdraví a pokiaľ možno si to čo najviac užiť. Čas sme neriešili, približný prepočet nám vychádzal na nejakých 14 hodín, pričom limit na dobeh do cieľa bol stanovený na 16 hodín. Predpoveď počasia bola viac než priaznivá a sľubovala na posledný októbrový víkend naozaj exkluzívne teploty.

   Ráno sa štartuje o 7.00 z parkoviska pri Lidli v Bratislavskej Dúbravke. Na prezentáciu v kultráku dobiehame tesne pred trištvrte na 7, preberáme štartové čísla, stíhame hromadné fotenie a už sa aj hromadne presúvame na štart. Vyše stovky nadšencov nedočkavo podupkáva a čaká, kedy sa bude môcť rozbehnúť. Pár minút na rozkukanie a už aj štartujeme. Klusáme ulicami Dúbravky, potom ulicami starej Dúbravky pomedzi rodinné domy až k prvému strmšiemu stúpaniu popod les. Ako zahrievačka celkom fajn, zima mi nebola ani na štarte a teraz mi už vôbec nie je. Trasa sa kľukatí známymi cestičkami Dúbravskej hlavice až pribiehame na prvý "fotopoint" nad Sandbergom. Krásna scenéria nenecháva nikoho ľahostajným a tak aj my fotíme, seba aj okolie.

   Po pár minútach pokračujeme ďalej, prudkým klesaním pod Sandberg, potom singláčom smerom k lomu, okolo zvieratiek, chatovej oblasti až nás to vyvedie na cestu na konci Devína. Beží sa mi zatiaľ dobre, aj keď si neviem nájsť to úplne pohodové tempo, aké by som si predstavoval. Možno trochu nervozita z toho, aby sme neprepálili začiatok, aby ma niečo nezačalo príliš skoro bolieť a ďalsích 100 drobností, ktoré môžu človeka na ultra stretnúť.

   Okolo 10. kilometra dobiehame na tajnú kontrolu s občerstvovačkou na parkovisku pod hradom Devín. Už z diaľky zaregistrujem Miša H., bežeckého parťáka zo spoločných ultrabehov. Víta ma svojským bonmotom, ktorému rozumie len pár zasvätených ľudí. Cvaká nám kontrolné karty a presúvame sa k stolom s občerstvením. Tam ďalší šok, Janči Ž., ďalší bežecký parťák dnes vo funkcii dobrovoľníka.

   Aj mi bolo divné, prečo obaja chýbajú na štartovej listine. Po krátkej ochutnávke miestnych špecialít sa pomaly poberáme ďalej. Prvá reálna kontrola K1 nás čaká len o 5km ďalej (na 15.km) hore na Dúbravskej hlavici, na mieste okolo ktorého sme už prechádzali. Dobiehame tam celkom šikovno, dávam si mastného chleba s trochou cibule, dopĺňam vodu a už si to aj šinieme smerom ku K2. Prebiehame lesom a ja cítim, že nie som v pohode, mám pocit, že nestíham za parťáčkou a musím ju brzdiť, navyše začínam cítiť predkolennú šľachu na pravej nohe, pre mňa už známa vec. Nie je to nič hrozné, zatiaľ len také náznaky, ale pridáva sa k tomu jemné pichanie na vnútornej strane ľavého kolena. Toto som naozaj nepotreboval...ale ide sa ďalej. Zbeh z lesa nad Dlhými dielmi, prebeh pomedzi paneláky do Líščieho údolia, opäť stúpanie lesom až k študentským internátom, okolo nich zbeh do Mlynskej doliny, nepríjemný prechod križovatkou ponad diaľnicu.

   Odtiaľ začína stúpanie štvrťou rodinných domov, známou brutálne strmou Korabinského ulicou, ďalšími uličkami až sa dostávame nakoniec ponad Horský park, ktorého dlhočiznými schodmi doklesáme k tretej občerstvovačke K2. Tu nás už čaká kamoška Katuš, ktorá si prvýkrát vyskúšala funkciu dobrovoľníčky a pekne sa o nás postarala.

   Dobrovoľníčku tu robí aj ultrabežkyňa Soňa K. s jej drobcami, manžel Rudko už je na trati niekde pred nami. Dávame si teplú kávu, ja neodolám sladkému koláču a doplníme hlavne fľašky s vodou, lebo nás čaká dlhší úsek do Marianky (43.km). Lúčime sa s príjemnou osádkou K2-ky a bežíme dolu parkom. Ešte pár asfaltových ulíc, prebeh štvorprúdovkou, popod Kramáre až sa dostávame konečne do lesa a na Železnú studničku. Je sobota, parkovisko praská vo švíkoch a všade rodiny s deťmi a "relaxujúci" Bratislavčania. Rýchlo preč odtiaľto, ešte trošku zakufrujeme, lebo som sa nepozrel poriadne na hodinky, ale našťastie to bolo len pár desiatok metrov. Ocitáme sa znovu na lesných cestičkách, hore hore...dolu dolu, mierne stúpania sa striedajú s prudšími, až sa ocitáme hore na Kamzíku pri bufetoch. Parťáčka má chuť na pivo, tak sa prídávam k tejto iniciatíve a veru dobre to padlo. Je tu s nami aj dvojica chalanov, s ktorými sa posledných pár kilometrov striedavo predbiehame. Skonštatujeme, že na príchod do Marianky máme dostatok času a je to už len okolo 10km.

   Púšťame sa dolu kopcom po chodníku, ktorý nás vypľuje blízko dolnej stanice lanovky. Je to  časť trasy UltraLanovky, ktorá sa behá každý rok na jar. Kúsok bežime po asfaltke, potom jedno nepríjemné prudké stúpanie lesom, kým vylezieme na hrebeň a miernymi kopčekmi smer Marianka, posledné asi 2km už je len zbeh a klesanie až ku dedine. Trochu nezáživná motanica ulicami nás konečne privedie na štvrtú ovčerstvovačku s označením K3. Stretávam tu ďalšieho bežeckého parťáka Paliho, ktorý dnes tiež dobrovoľníči, okrem neho je tu Slavo Glesk, ktorý nás hneď častuje najnovším vtipom. Julka, slovenská ultratrailistka, ktorá tento rok prebehla Cestu hrdinov SNP, si tu dnes tiež prišla oddýchnuť :) Strávime tu príjemnú cca štvrť hodinku a najedení a občerstvení kráčame v ústrety ďalšej etape s cieľom v Stupave (60. km). Za nami je už viac ako polovica trasy, celkom pekne nám to odsýpa.

   Opúšťame Marianku, prechádzame okolo pútnickeho miesta a potom prudkým kopcom opäť na hrebeň. Predbiehame doktora Okruhlicu, ktorý nás dobehol niekde pred občerstvovačkou. Pred nás sa dostal Team mmx, dvojica chalanov, s ktorými sa striedavo predbiehame už od Kamzíka. Máme zhruba rovnaké tempo a mám tušenie, že dneska ich ešte párkrát stretneme. Stúpanie nás privedie na lúku s dreveným krížom, prechádzame okolo neho až sa dostávame na hrebeň. Tento úsek trasy je pomerne monotónny, okrem toho je aj dosť dlhý (17-18km). Rovné úseky a zbehy sa snažíme klusať, stúpania kráčame. Moja parťáčka ma dnes musí ťahať, sľacha pravého predkolenia ma pobolieva a strieda sa to s pichaním v ľavom kolene. Je to otravné, ale nebráni mi to celkom v behu zatiaľ ani sa to nezhoršuje. Rozhodol som sa, že na ďalšej občerstvovačke si dám ružovú tabletku, nech to aspoň do cieľa dobehnem bez bolestí. Niekde za polovicou tohoto úseku by už malo pomaly začať klesanie, už sa ho neviem dočkať. A za 55.kilometrom naozaj začíname klesať. Medzitým sme znovu predbehli Team mmx, chalani sú pomerne nevyrovaní, jeden plný energie, druhý vyfľusnutý niekde vzadu :) Blížime sa k Stupave, tentokrát nebudeme musieť prejsť dlhé úseky mestom ako v minulých ročníkoch, ale lesným trailom sa dostávame pomerne pohodlne až takmer k občerstvovačke (kontrola K4). Konečne si dávame teplú polievku, ktorá je po 60 kilometroch ako pohladenie pre žalúdok. A je taká dobrá, že si rovno vypýtame dupľu.

   Na tejto kontrole sme sa mali stretnúť aj s kamoškou Naďou, ktorá tu mala robiť dobrovoľníčku, ale asi jej do toho niečo prišlo, lebo ju tu nevidíme. Oddychnutí a najedení sa lúčime a odchádzame, pred nami už len posledných 14-15 km, toto už dáme, aj keby sme mali po štyroch dôjsť. Naše prepočty dokonca ukazujú, že by sme to mohli stihnúť v čase okolo 12 hodín, čo mi príde ako perfektný čas. Ešte uvidíme, ako nám to pôjde cez Pajštún, ostáva nastúpať niečo cez 600 výškových metrov. Najprv prechádzame dlhým chodníkom cez park, všade kopec ľudí a len pár trafených ultráčov. Na konci Stupavy začíname pomaly stúpať, lesné chodníčky sa tu všelijako križujú, občas je problém trafiť ten správny. No aj tu stretávame ešte dosť okoloidúcich, podľa nich vieme, že smer na Pajštún máme správny. Záverečných pár desiatok metrov je terén dosť strmý, ale po chvíli už sa fotíme pred zrúcaninou. Aj takto večer je tu dosť rušno, hradná skala je obľubeným miestom lezcov, stena je nimi doslova obsypaná. My sa veľmi nezastavujeme, pokračujeme cestičkou dolu kopcom. Klesanie je väčšinou mierne ale zato strašne dlhé, v diaľke pred nami vidíme "muža v čiernom", ako sme nazvali jedného bežca, s ktorým sme sa párkrát striedavo obehli. Pomalým ale istým poklusom ho dobiehame a nechávame ho kdesi za sebou.

   Už nás čaká len posledná zastávka na kontrole K4 pod Dračím hrádkom, dobiehame na ňu za hustnúceho šera. Víta nás veselá partia pod vedením Feriho Slezáka a hostia nás slanými aj sladkými pochutinami. Niečo si samozrejme zobnem, aby som neurazil :) Parťáčka má chuť na kávu, tak si vypijeme k tomu aj pohár kávy. Medzitým nás Feri informuje o svojich bežeckých plánoch na najbližšie obdobie. Radi by sme s ním pokecali, ale čas je neúprosný a tak vyťahujeme čelovky a vybiehame v ústrety poslednému, už nočnému úseku. Do cieľa ostáve už len pár kilometrov (7-8).

  Spočiatku prekonávame nepríjemne klopený a pomerne strmý singláč, ktorým vystúpame posledných asi 200 výškových metrov. Otočka na Bielom kríži a odtiaľ už nasleduje len samé klesanie, asi 4km do cieľa. Bežíme lesným chodníkom, ktorý vedie paralelne s asfaltkou, musíme si dávať pozor na korene a kamene schované pod napadaným lístim. Mne už sa bežať veľmi nechce, ale moja parťáčka má toľko energie, akoby sme bežali 5.kilometer. Obdivujem ju a zároveň ma štve, že mi to dnes nejde lepšie. Musel som si nejako preťažiť tú šľachu, hoci od Stupavy už idem vcelku bez bolesti, vďaka Ibalginu. Asi 2 kilometre pred cieľom dobiehame skupinku troch bežcov, ktorí zjavne nevládzu a my ich rezkým poklusom o chvíľu nechávame za sebou. Neviem, kde sa tu vzali, každopádne ma to potešilo. Keď zbadáme prvé svetlá pouličných lámp, dodá nám to ďalšiu energiu a optimizmus, sme takmer v cieli. Ešte posledný kilometer, pár ulíc, odbočka doprava a pred nami vysvietená cieľová budova. Za posledným rohom ešte uistenie, že sme naozaj v cieli a vchádzame dnu. Dali sme to... my sme to naozaj dali. Náš optimistický odhad 12hodín sme prešvihli len o 17 minút, ale aj tak som s takým dobrým časom nepočítal. Som hrdý na parťáčku Vladku, ako sa úžasne dokázala vyhecovať, napriek bolesti a počiatočným pochybnostiam. Patrí jej obrovská gratulácia k prvému absolvovanému ultrabehu a zároveň veľké ĎAKUJEM, pretože dnes ťahala viac ona mňa. Naozaj, klobúk dole. Odtiaľto už je len malý krôčik k prvej stovke, ktorú verím, že absolvujeme na jar budúceho roku.

Čítať ďalej

Strážovská 50-ka 2019 (50km, 2500m+)

 18. mája 2019 :: Strážovská päťdesiatka je ultratrail a ďiaľkový pochod v oblasti Strážovských vrchov s prevýšením cca 2500 metrov. Toľko k definícii. Čas od polovice apríla (Lazovka) do začiatku júna (Štefánik) bolo treba spestriť nejakým dlhším behom a táto akcia do toho ideálne zapadla. Nie je to ani príliš ďaleko ani to nie je príliš dlhé. Po fiasku s Ultrapunkom som sa už celkom tešil. Mišo s Jančim sa neprihlásili, zato bol na štartovke Pali, ktorého som naposledy videl na Lazovke.
   Logistika bola v tomto prípade jednoduchšia ako pri stovkách, nebolo treba riešiť minimálne nocľah. Veci som si nachystal v kľude v piatok večer a výnimočne sa mi podarilo dostať do postele už pred 23.hodinou, takže som sa aj vyspal. Budíček pred 5.ráno, rovno som sa obliekol do bežeckých vecí a 5.30 sadám do auta, smer Trenčianske Teplice. Na parkovisko prichádzam takmer na minútu presne o 7.00, chvíľu maturujem aj so skupinkou ďalších bežcov pri parkovacom automate, nakoniec sa podarí zakúpiť celodenku za 4 "éčka". Pomaly sa tu zbierajú hlúčiky bežcov a psov (dnes je aj kategória beh so psom), vidím veľa známych tvárí. Je tu aj kamarát Vincko, ktorého som spoznal pred rokom na The Run Slovakia. Za krátky čas sa z neho stal okrem "spartana" aj nadšený ultrabežec a dosahuje neskutočné výkony. Chvíľku pokecáme a už prichádza aj Pali, ktorý mi bude dnes robiť spoločnosť na celej trase. Bavíme sa o odhadovanom čase, za koľko by sme to dnes mohli dať. Optimistický odhad je 8 hodín, najviac počítam tak 10 hodín. Teší ma, že nám vyšlo počasie. Predpoveď hovorí, že by pršať vôbec nemalo a teploty sa budú pohybovať okolo 20 stupňov. Na to, aké na hovno počasie bolo posledný týždeň, tak to ani lepšie dopadnúť nemohlo. Zrážok ale padlo za tých pár dní celkom hojne a tak očakávam na trase "bahenné kúpele". Blato je moja druhá najnenávidenejšia vec pri ultratraili (prvá je, keď na mňa niekoľko hodí súvisle prší).

    Odštartované je presne o 8.00, za ohlušujúceho štekotu psov sa zhruba 120 bežcov pomaly presúva ulicami, asfaltu je na začiatok len kúsok a o chvíľku sme už v lese a v prvom stúpaní. Prvý kontrolný bod je na 3. kilometri (Nad Opatovskou dolinou), treba si odfotiť turistický smerovník. Masa bežcov ešte nie je roztrúsená, takže ideme dosť na husto, miestami sa ide singláčom pekne v rade za sebou, nie je kam uhnúť, predbiehanie je problematické. Navyše je táto úvodná časť trasy dosť fajnovo blatistá, po pár stovkách metrov mám každú nohu asi o pol kila ťažšiu. Spomínal som už, ako neznášam blato? Ešte 7 kilometrov a dobiehame na prvú občerstvovačku, už nás tu víta Rado Harach a partička dobrovoľníkov. Je to len 10. kilometer a tak ani jedla tu nie je extra veľa na výber, ale ovocím určite nepohrdnem, natlačím pol banánu, nejaké pomaranče a dokonca je tu už náznak melóna. Čokoláda, oriešky, marshmallow a zapiť pohárom koly. Vody vo fľaškách mám ešte dosť, ani veľmi nedolievam. Priznám sa, že som to asi trošku podcenil, lebo ďalšia možnosť občerstvenia bude až na 27.kilometri, čo je ešte 17km. Našťastie na 18,5km je chata Baské (ďalší kontrolný bod), kde je nečakaná miniobčerstvovačka pri rozcestníku, ktorá ani nie je určená priamo nám. Ľudia z chaty tu majú rozložený malý stolík a dajú sa zakúpiť nejaké nápoje. S Palim neodoláme a dávame si fľaškovú kofolu. Porcia cukru a vody padla vhod a trochu ma nakopla.

    Teraz nasleduje pár km klesanie až ku kontrolnému bodu v sedle Trtávka, čo je miesto zaujímavé nielen svojím názvom. Prechádzame krásnym prostredím, striedajú sa tu listnaté lesy s dlhými lúkami, všetko v brutálnych zelených farbách. Niekde medzi 20. a 25. kilometrom prichádza prvá kríza, začínam mať problémy už aj pri miernejších stúpaniach, akoby mi úplne dochádzala energia. Niečo podobné sa mi stalo minulý rok na NTS-ke, kde som absolútne za chalanmi nestačil a ledva som sa plazil do kopca. Pri rovinkách a zbehoch sa ešte dokážem donútiť do klusania, ale stúpanie mi robí neskutočné problémy. Ani neviem presne určiť, či je problém fyzického alebo psychického pôvodu, asi z každého niečo. Skôr mám pocit, že hlave sa nechce, akoby náhly výpadok motivácie, ťažko sa to vysvetľuje. Živá kontrola K2 sa nachádza na 27.kilometri pod lyžiarskou zjazdovkou Homôlka. Jeden z obsluhujúcich je aj ultrabežecké eso Paťo Hrotek. Občerstvenie je parádne, konečne mastné aj nutelové chleby a všetky ostatné pochúťky. Je tu aj tečúca voda, tak zmývam zo seba vrstvu soli a hneď mi je lepšie. Doprajeme si tu s Palim luxusných 10-15 minút, lebo nás čaká zlatý klinec dňa a tým je výstup na Vápeč. Jeho skalnatý vrchol sa týči do diaľky ako symbolicky zdvihnutý prostredník. Prvé 3km je len taká jemná príprava na to, čo príde pred záverečným stúpaním na vrchol. Po odchode z občerstvovačky ma kríza na chvíľu opustila, aby mohla teraz opäť udrieť v plnej sile. Do strmého kopca sa zastavujem hádam každých 20 metrov a musím to predýchavať. Zdá sa mi, ako by som nevedel do seba dostať dostatok kyslíka a nohy nemali z čoho mlieť. Nakoniec som sa ale na ten vrchol vydriapal, výhľady odtiaľ sú ozaj veľkolepé. Porobili sme si tu selfíčka kvôli kontrole a aj pár panoramatických fotiek.

    Z majestátneho vrcholu Vápeča sa ale treba nejako dostať aj dolu a ten zošup stojí ozaj za to. Stehná plačú od radosti ako to musíme na každom metri brzdiť, záver klesania je už ale behateľný. Našťastie po 3 kilometroch je tu posledná občerstvovačka a tu nás víta ultrabežec Jirko Horníček, dnes nás obsluhujú samé zvučné mená ;) Doprajem si opäť hlavne ovocie a od smädu vypijem komplet jedného radlera. Podľa overených informácií je to do cieľa už len 15 kilometrov a ak by sme to chceli dať do 8 hodín, museli by sme to stihnúť za cca 1:20h. To je síce realistický čas, ale iba ak bežím po rovine za ideálnych podmienok a nemám už v nohách 35km. Z občerstvovačky odchádzame na chvíľu dobre naladení, premotáme sa obcou Horná Poruba a čaká nás ešte niekoľko menej výrazných kopcov, dokopy možno 400-500 výškových. O pár kilometrov ďalej sa o mňa opäť pokúša kríza, Pali mi ponúka zo svojej bohatej apatieky jeden gel, nemám už čo stratiť, maximálne sa z neho poseriem. Zdá sa ale, že gel po nejakej pol hodinke naozaj začal šlapať a ja som pocítil niečo ako návrat energie. Aspoň som bol z najhoršieho vonku a dokázal som súvisle šlapať stúpania a trochu pobehnúť na rovinkách a zbehoch. Dnes sa celý deň doťahujeme s jednou bežeckou dvojicou, ktorí sú raz pred nami a raz za nami. Ešte sa nám podarí na tomto úseku aj trochu zakufrovať, keď sa
necháme zlákať malou kaplnkou a nevšimneme si odbočku z červenej. Dvojica to hneď využije a ocitá sa pred nami. Čoskoro ich ale dobiehame a podarí sa nám udržať si vedenie až do cieľa. Ešte hovorím Palimu, buďme radi, že za nami nie je "paličkár". Ten by nás klepotaním palíc a svojim robotickým krokom úplne psychicky zdeptal a ztriasť ho nie je úplne jednoduché.

    Pred záverom už máme len posledný kontrolný bod Kýšky, ktorý sme vďaka trochu zmätočnému značeniu takmer minuli. Šípka na strome ukazovala vľavo, no ku smerovníku bolo treba ísť ešte asi 50-100m rovno a až potom prudko vľavo. Teraz už sa len držať zelenej značky až do cieľa, pred posledným zbehom ešte malá nepríjemná gymnastická vsuvka v podobe preliezania popadaných stromov. Pri tomto cviku som dostal nepríjemný kŕč do nohy a tak poučenie, že po 49 km je lepšie podliezť ako preskočiť. Z mesta sa ozývajú tóny nejakej ľudovej hudby a hodinky ukazujú asi kilometer vzdušnou cestou do cieľa. Oznamujem Palimu túto optimistickú správu a s odhodlaním zatínam zuby pred úplne posledným zbehom. Ešte niekoľko serpentín, kde stretávame na prechádzke kúpeľných hostí a už sme dolu v meste, posledných pár stoviek metrov cez rušnú promenádu a je tu cieľ. Stihli sme to tesne pod 9 hodín (presne 8:55h), čo bolo asi v strede odhadovaného intervalu. Vzhľadom na situáciu celkom dobrý čas. Ešte zistiť, čo sa vlastne dnes stalo aby som sa toho najbližšie vyvaroval... Možno som pil málo tekutín, slnko miestami aj dosť pieklo, najmä v otvorených pasážach keď sme kráčali cez nejakú lúku. Alebo to bolo len o hlave, túto možnosť by som určite nevylučoval. A možno kombinácia týchto okolností. V každom prípade som vďačný Palimu, že ma potiahol, mal som niekoľkokrát nutkanie poslať ho dopredu, aby som ho nebrzdil. Inak krásna trasa, super organizácia, vďaka všetkým, čo pomáhali. Strážovskú 50 určite odporúčam.

Čítať ďalej

Ako som nebežal Ultrapunk85

   O tomto ultrabehu sa na webe veľa nedočítate, väčšinou len strohé info typu: "Ultrapunk 85 je komunitný horský ultrabeh pre dvojčlenné tímy s trasou dlhou 85 km, ktorá vedie pohoriami Žiar, Malá Fatra a Strážovské vrchy." Komunitný znamená asi toľko, že akcii sa nerobí žiadna veľká propagácia, len pár nadšencov okolo Rada Haracha rozpošle mailom pozvánky a zorganizuje stretnutie pre skupinku ultrabláznov. Nejde tu o žiadne ITRA body len o deň strávený v spoločnosti podobne postihnutých ľudí.
   A keďže už nejaký ten piatok sa považujem tiež tak trochu za "ultráča", prišla mi už koncom januára pozvánka, že sa môžem zúčastniť. Ako správny iniciativný blbec som sa hneď zaregistroval aj spolu s bežeckým parťákom Tomášom, ktorému tiež prišla pozvánka. Teraz s odstupom času viem, že som sa nemal rozhodovať tak zbrklo, nie je to žiadne UTMB, kde sa miesta na štartovke rozchytajú za pár minút ako teplé rožky, prípadne vás ešte musia vylosovať, aby ste mali nakoniec tú česť zaplatiť si šialené štartovné a mohli sa ísť za ne patrične rozbiť.
   To, že sa beží vo dvojiciach, je taká raritka tohto podujatia a ako už teraz viem, aj jeho najviac limitujúci faktor. Je síce pekné, že už 3 mesiace ste prihlásený, poctivo trénujete a tešíte sa na deň strávený v krásnom prostredí, ale keď vám 10 dní pred akciou vypadne bežecký parťák a k tomu sa ešte poserie následne pár ďalších vecí, ostane nakoniec len frustrácia a jemná nasratosť.

   Začalo to tým, že mi napísal minulý týždeň (26.4.) Tomáš, že im padla na daný víkend rodinná oslava a že bohužiaľ nepríde. Viem to pochopiť, mama je mama, nič sa nedeje, ideme riešiť plán B. Kamoši Janči s Mišom sa mi hneď ponúkli, však poď s nami, pôjdeme v trojici, určite s tým nebude problém, orgov ukecáme. Hovno, hovno, zlatá rybka... Život ma už naučil, že šťať proti vetru sa nevypláca, no mne to stále akosi nedochádzalo.
   Pre istotu už v nedeľu 28.4. píšem mail organizátorom, že takáto je situácia a aké navrhujem riešenie. Išli by sme v trojici, ja kľudne aj "nesúťažne", normálne by som si zaplatil štartovné, aby som mohol využiť občerstvovačky. Vzápätí mi prichádza odpoveď, že podujatie je pre dvojice a súťažne sa trojica žiaľ nedá, takže ee. V hlave sa mi hneď vynára slovné spojenie "čítať s porozumením", vyslovene som do mailu napísal, že by som išiel nesúťažne, takže wtf? Ale tak dobre, ultra trail je síce punk, ale čo by sme boli za punk-erov, keby sme len tak hala-bala porušili nejaké to (naše vlastné) pravidielko, alebo nebodaj spravili výnimku. Veď vieme, že punkeri boli vždy zásadoví, dodržiavali poctivo všetky pravidlá a nikdy nešli "proti systému"...alebo si to s niečim pletiem?
   Pondelok (29.4.), Mišo píše na chat, že má problém s prieduškami a že možno nepôjde, vraj dá do stredy definitívne vedieť. Medzitým sa dohadujem s Jančim, že ak Mišo vypadne, pôjdeme my dvaja a všetko bude v cajku.
   Streda (1.5.), prichádza mail z Ultrapunku, že Mišo aj s Jančim odstupujú kvôli zdravotným problémom. Tak si voláme s Jančim, on vraj pred týždňom niekde v horách asi tiež ochorel a necíti sa na to, aby v sobotu štartoval. No paráda, tak som zasa na bode nula. 

   Medzitým (30.4.) sa ešte vyskytol plán C, jeden môj kolega (tiež Janči) má ísť tiež s kamošom, ktorý vyzerá na odstúpenie. Dohadujeme sa, že ak by mi to nevyšlo s chalanmi a jeho parťák by nenastúpil, pôjdeme spolu. Lenže v stredu po zlej správe od chalanov mi volá kolega Janči, že ten jeho parťák predsa len nastúpi a že ho to mrzí. Píšem mail ultrapunku, že som vyčerpal svoje možnosti a keby sa im ešte niekoho podarilo nájsť, tak ostanem v pohotovosti do piatku. V stredu neskoro večer dostávam mailom odpoveď s kontaktom na akéhosi Mateja, vraj mám skúsiť. Píšem mu hneď mail a vysvetľujem situáciu, deadline je na druhý deň na obed.

   Takže stále je tu malá iskra nádeje, no ja som realista a viem, že "na posraného aj hajzel spadne", čo sa mi aj zanedlho potvrdí. Chalan sa mi ozýva asi o pol 11, lebo si vraj nenašiel mail, ešte že som s takýmto niečim rátal a poslal mu ráno preventívne aj SMS-ku. O 11 mu mám zavolať, som ako na ihlách a neviem sa sústrediť na robotu, lebo musím riešiť takého kraviny. Tak mu volám a vysvetlíme si situáciu. On mal ísť vraj s nejakým dobrým kamošom, ktorému chcel ako darček dať štartovné a "uviesť ho do ultra". Lenže ten kamoš sa na poslednú chvíľu asi zľakol a už nechcel ísť. Tak vravím, veď v čom je problém, tak poďme spolu a hotovo. Lenže toto a hento a vykrúcanie a on zostal z toho znechutený a teda asi tiež nejde. No fasa. Tak to teda uzatvárame s tým, že nikto z nás nejde a že dám vedieť Radovi definitívnu odpoveď. Rado mi píše 2 minúty pred deadlinom, že potrebuje uzavrieť štartovku a že ako to dopadlo. Na hovno, pomyslím si. Píšem mu, že sme sa nedohodli a nech so mnou definitívne nepočíta.
   Pred fajrontom sa u mňa zastaví kolega Janči a vravím mu aká je situácia a teda že ostávam doma. Ešte sa vraj dozvedel na poslednú chvíľu o nejakom chalanovi, ktorý by chcel ísť, ale nemá s kým. Nepozná ho osobne, vie len jeho meno. Aj sme ho našli na facebooku, ale už sa mi fakt nechce do toho ísť, navyše keď Rado uzavrel štartovku. Urobil som, čo bolo v mojich silách, naozaj som chcel ísť veľmi na túto akciu, ale asi sú bohovia ultra-trailu proti mne tentokrát. Napokon keď si pozerám predpoveď počasia, tak mi to nie je až tak veľmi ľúto, nezažijem síce deň v daždi, blate a hnusnej zime, no s tým sa dokážem zmieriť. A je to aj lekcia a poučenie do budúceho roka, aby som si veci zariadil tak trochu ináč.

Update (pondelok 06.05.2019)
Len na dovysvetlenie celého, po rozhovore s Julkou sme dospeli k záveru, že muselo dôjsť k nejakému veľkému nedorozumeniu. Údajne vraj Rado vôbec nemal problém s tým, aby mohla štartovať trojica. Ono tá mailova komunikácia bola trochu divná a zmätočná, mal som dojem, že si zakaždým píšem s niekým iným. A na začiatku som si ani nebol istý, či tú akciu organizuje Rado. Až neskôr sa v niektorých mailoch objavil na konci podpis RH, tak už som tušil. Ale jednu vec stále nechápem, keď Rado s trojicou nemal problém, prečo mi to do rovno nenapísal. Ja som mal z tej komunikácie dojem, že s tým problém je. Stačilo, keby mi ešte vo štvrtok pred deadlinom (keď sme si už priamo písali cez messenger) povedal, že je to ok, ja by som sadol do auta a v piatok normálne došiel. Som spravil aj ja blbosť, mohol som si rovno začať písať s ním a a neriešiť to cez maily, možno by to celé skončilo ináč.

Čítať ďalej

Pohľad späť alebo čo sa dá stihnúť za 4 roky

   Na prelome júla a augusta uplynuli 4 roky odo dňa, kedy som sa začal aktívne venovať behu a tak ma napadlo, že by som mohol trošku zrekapitulovať, čo všetko som za ten čas absolvoval a zažil. Našťastie som si už od začiatku robil záznamy o každom ubehnutom kilometri, respektíve robili to za mňa hodinky plus nejaká aplikácia. Do konca roku 2014 (teda asi za 5 mesiacov) som nabehal tréningovo 566 km. V roku 2015 som sa už začal zúčastňovať rôznych bežeckých akcií a pretekov, všetko boli behy do dĺžky polmaratónu. V roku 2016 som prekročil hranicu maratónu a zároveň aj ultramaratónu. Prvú 100km vzdialenosť som absolvoval v roku 2017.

Bežecké akcie 2015
Devín-Bratislava (68.ročník)
Môj úplne prvý bežecký pretek, takpovediac povinná jazda každého bežca
GarminConnect: link
Cross Country Baba-Kamzík
Môj prvý trailový pretek, najkratšia trasa 16k sa beží z Rače a končí sa na Kamzíku
GarminConnect: link
Račiansky polmaratón
Môj prvý oficiálny polmaratón, štartuje sa v Rači a beží sa 2x do Svätého Jura a späť
GarminConnect: link
Wings For Life World Run
Netradičný celosvetový beh s pohyblivým cieľom a ušľachtilou myšlienkou. Podarilo sa zabehnúť polmaratón.
GarminConnect: link
Pomlé Run
10km beh v Šamoríne, štart v areáli X-Bionic na jazdeckom okruhu, otočka v parku Pomlé.
GarminConnect: link
Beh Krasňanskou kúriou (jar)
16km trailový beh so štartom v Rači-Krasňanoch a otočkou na Kamzíku.
GarminConnect: link
Moon Run
15km nočný trailový beh, štartuje sa za súmraku pod hradom v Devíne a cieľ je na Bratislavskom hrade.
GarminConnect: link
Štúrova štreka
8,5km trailový beh so štartom aj cieľom na futbalovom ihrisku v Modre.
GarminConnect: link
Saguaro Run Fest
10km beh so štartom na Železnej studničke. Beží sa po asfalte.
GarminConnect: link
Bratislava Tower Running
Trochu iný druh behu, výbeh po schodoch na vyhliadkovú vežu Bratislavského mosta SNP (tzv. UFO)
GarminConnect: link
Bratislavský beh bosých
Prvý beh naboso, zvolil som kratšiu trasu 3.2km od Eurovei cez most Apollo a späť.
GarminConnect: link
Od Tatier k Dunaju
Známy štafetový beh z Jasnej do Bratislavy (341km), skvelý zážitok keď je dobrá partia.
GarminConnect: link1 link2 link3
Beh Pezinkom
9km beh vinohradmi a ulicami mesta Pezinok. Bežal som v Luna sandáloch.
GarminConnect: link
Lamač-Stupava
17km trailový beh Karpatmi s celkovo dosť malým prevýšením, jeden z posledných behov sezóny (beží sa v polovici novembra).
GarminConnect: link
Mikulášsky kros
12km trailový beh s Mikulášskou tematikou so štartom aj cieľom v Pezinku.
GarminConnect: link

Celkový počet nabehaných kilometrov: 1162

Bežecké akcie 2016
Cez Hubalovú
Prvý trailový beh s dĺžkou polmaratónu. Štart aj cieľ je v Modre-Harmónii.
GarminConnect: link
ČSOB Marathon
Polmaratón ulicami Bratislavy, odbehnuté v Luna sandáloch aj napriek čistému asfaltu.
GarminConnect: link
Malokarpatský Cik-Cak
Môj prvý skoro ultratrail, alebo skôr turistický pochod (50km za necelých 9hodín)
GarminConnect: link
Cross Country Baba-Kamzik
Trailový beh z Baby na Kamzík, tentokrát stredná vzdialenosť 26km s prevýšením 600m.
GarminConnect: link
Beh Šaštínskymi bormi
Zaujímavý 17km beh borovicovými lesmi so štartom v Šaštíne-Strážach. Odbehnuté v LunaSandals.
GarminConnect: link
Častovská 50-ka
Ďalšie priblíženie sa ultra, 45km ďiaľkový pochod so štartom aj cieľom v obci Častá.
GarminConnect: link
Beh Krasňanskou kúriou (jar)
16km trailový beh so štartom v Rači-Krasňanoch a otočkou na Kamzíku.
GarminConnect: link
Malokarpatský Cross Marathon
Trailový beh (39km) so štartom na Kamzíku a cieľom na Zochovej chate.
GarminConnect: link
Bratislavský beh bosých
Po druhýkrát naboso, tentokrát 10km a spravil som si osobáky na 5 aj 10km.
GarminConnect: link
Moon Run
Po druhýkrát na 15km nočnom trailovom behu, tentokrát sa ani neblúdilo ako pred rokom.
GarminConnect: link
Od Tatier k Dunaju
Opäť so skvelou partiou na tomto obľúbenom štafetovom behu. Boli aj kopce :)
GarminConnect: link1 link2 link3
Rýchlik Zoška - Bratislava
Prvý ultratrail (50km) prejdený bežeckým spôsobom (7:20 hod) so štartom na Zochovej chate a cieľom v Lamači.
GarminConnect: link
Beh Krasňanskou kúriou (jeseň)
Jesenná verzia 16km trailového behu so štartom v Krasňanoch.
GarminConnect: link
O pohár starostu obce Hybe
Malý dedinský trailový beh, 9km sa beží po bežkárskej dráhe (2 okruhy).
GarminConnect: link
Prešporský Ultra Trail
Môj prvý pokus o stovku, ktorý skončil predčasne niekde na 55.-60.km
GarminConnect: link
Lamač-Stupava
Po druhýkrát na tomto peknom jesennom trailovom behu.
GarminConnect: link
Silvestrovský beh cez Bratislavské mosty
Úplne posledný beh v kalendárnom roku. Beží sa cez všetkých 5 Bratislavských mostov.
GarminConnect: link

Celkový počet nabehaných kilometrov: 1548

Bežecké akcie 2017
Letecká stovka
Prvý úspešne absolvovaný 100km ultratrail so štartom aj cieľom v Trenčíne.
GarminConnect: link
Lazová stovka
Veľmi populárny ultratrail so štartom aj cieľom v obci Vrbové. Nepodarilo sa dokončiť.
GarminConnect: link
Malokarpatský Cross Marathon
Po druhýkrát na trailovom behu z Kamzíka na Zochovu chatu.
GarminConnect: link
Ponitrianska stovka
Veľmi dobre zorganizovaný ultratrail so štartom v Handlovej a cieľom v Nitre.
GarminConnect: link
Prešporský Ultra Trail
Druhý (úspešný) pokus o absolvovanie tohto ultratrailu. Zároveň najlepší dosiahnutý čas na stovke.
GarminConnect: link

Celkový počet nabehaných kilometrov: 2000

Bežecké akcie 2018
Letecká stovka
Pod druhýkrát na Leteckej, tentokrát sme zažili pekelnú zimu v závere trasy.
GarminConnect: link
Lazová stovka
Na druhý pokus úspešne dokončené, možno aj vďaka tomu, že som tentokrát nešiel sám.
GarminConnect: link
Severný Živloplaz
Ultratrailová novinka na ďalekom východe, štart aj cieľ v Starej Ľubovni. Veľmi pekná akcia.
GarminConnect: link
The Run
Štafetový beh naprieč Slovenskom, opäť s nitrianskou partiou. Výborná organizácia, odporúčam.
GarminConnect: link1 link2 link3 link4
Nízkotatranská stíhačka
Náročný trailový beh so štartom v Telgárte a cieľom na Donovaloch. Ukončené na Čertovici kvôli časovému limitu.
GarminConnect: link
100 Míľ Krajom Malých Karpát
Ultratrail s 3 rôznymi vzdialenosťami so štartom aj cieľom v Chtelnici. Ukončené predčasne po 113km.
Strava: link

Celkový počet nabehaných kilometrov: 1570 km (do 10.septembra)

Čo mám ešte naplánované do konca roka:
15.september - Ponitrianska stovka (link)
13.október - Javornícka stovka (link)
20.október - Malokarpatská vertikála (link)

Čítať ďalej

Cross Country Baba-Kamzík, prvé trailové preteky

19. apríl 2015 :: Presne týždeň po mojich prvých bežeckých pretekoch som sa postavil na štart svojich prvých trailových pretekov. O trailoch som ešte veľa nevedel (a o ultra trailoch už vôbec nie), no bol som namotivovaný a zaujala ma práve táto akcia a to z niekoľkých dôvodov:
- je to v rámci Bratislavy, teda netreba ďaleko jazdiť
- možnosť výberu z 3 rôznych vzdialeností podľa výkonnosti a odhodlania bežca
- chcel som zažiť atmosféru trailových pretekov

Vzhľadom na skúsenosti a trénovanosť som sa rozhodol pre najkratšiu vzdialenosť 16km. Táto trasa štartuje v Rači na známom mieste blízko kruháča a končí na Kamzíku. Tu majú svoj štart aj niektoré ďaľšie bežecké závody. Baba-Kamzík má ešte 2 dlhšie trasy a to 26km, ktorá začína na Pezinskej Babe a 53km (čo už je vlastne ultrabeh), ktorá začína na Kamzíku s otočkou na Pezinskej Babe a finiš je opäť na Kamzíku. Zaujímavosťou 16km trasy je, že spolu s bežcami štartujú aj Nordic walkeri, ktorí vyrážajú o niečo skôr, aby nevznikali na trati zápchy.
Ja som dorazil na štart asi hodinu vopred, aby som stihol v kľude vyzdvihnúť štarový balíček, vykonať predštarovú potrebu (aj niekoľkokrát) a prípadne sa zľahka rozcvičiť. Keďže bola ešte len zhruba polovica apríla, teplota okolo 12-13 stupňov, tak som sa podľa toho aj naobliekal. Nejako som si neuvedomil, že v kopcoch sa človek trošku viac zapotí.

Takže asi pol hodinku po walkeroch stojíme na štarte a vyrážame. A to hneď pekne na zahriatie asfaltkou do kopca. Ale motivácia je silná a tak to nejako dávam a snažím sa neprechádzať do chôdze. Prvých 4,5km je súvislé stúpanie, prevýšenie celkovo asi 350m. Na vrchol kopca prichádzam slušne zadýchaný. Ďalších 6km sa ide dolu kopcom a to je paráda, tempo väčšinou pod 5min/km.

Potom ešte pár miernejších výbehov a zbehov a nasleduje záverečný kilometer do kopca s výživným stupáčikom po bobovej dráhe až do cieľa. Tu už som mal tepovku okolo 170 a cieľovou čiarou som len svižne prekráčal. Ale ľudia opäť povzbudzovali a to mi pomohlo nenatiahnuť sa na zem tesne pred cieľom.
V cieli občestvenie, doplnenie tekutín a opäť ten pocit eufórie, že som niečo nové dokázal. Hoci to bolo 'len' 16km, prevýšenie takmer 600 metrov spravilo svoje a dalo by sa to prirovnať k polmaratónu.
A vtedy som si povedal, že na budúci rok dám aspoň tú 26-ku.

Link na Stravu

Čítať ďalej

Moje prvé preteky - Devín-Bratislava

január-apríl 2015 :: Od Vianoc 2014, kedy som začal používať bežecké hodinky, som bol ešte viac namotivovaný behať a nemohlo ma zastaviť ani zlé počasie, zima alebo tma. Bola to moja prvá zimná bežecká sezóna, takže to bolo zasa niečo nové.
Behal som počas vianočných sviatkov, kedy sa väčšina populácie oddáva cukrovým orgiám, domácim koláčom a zemiakovému šalátu. Beh je výborný spôsob ako vypadnúť od televízora a zároveň môcť byť po sviatkoch hrdý, že som nepribral ani kilo.

Od Vianoc do konca januára som nabehal okolo 130 km. Február bol horší, keďže ma na začiatku mesiaca skolila choroba (najprv len kašel, potom priedušky) a prerušila na dva týždne moje aktivity. Bolo z toho nakoniec len okolo 55km. V marci som to už opäť "rozbalil" a dosiahol mesačný objem niečo cez 100 km. V tom čase som už bol rozhodnutý (a aj prihlásený) na svoj prvý bežecký pretek, beh Devín-Bratislava, jedno z najstarších bežeckých podujatí na Slovensku. Toho roku to bol už 68. ročník. Na stránke http://www.devin-bratislava.eu si možte prečítať o histórii behu, pozrieť si výsledkové listiny jednotlivých ročníkov, fotogalériu a mnoho iného.

Tento rok bol dátum stanovený na 12.apríla. Od začiatku mesiaca ostávali ešte necelé dva týždne do akcie a stihol som nabehať ešte cca 40km.

Deň D, ide sa na to

Nastal deň pretekov. Čas štartu je 10:30, autobusy s bežcami vyrážajú z Vajanského nábrežia do Devína už okolo 9:00. Nerád chodím na akcie na poslednú chvíľu, takže sa mi podarilo prísť už pred pristavením prvého autobusu. Parkujem na opačnej strane Dunaja, tuším, že dostať sa po dobehu odtiaľ bude trochu problematické. Postupne sa zbiehajú prví bežci a začínajú pristavovať autobusy. S prvou skupinou nastupujem a odchádzeme smer Devín. Cesta ubehne rýchlo, v duchu si predstavujem ako tadiaľto onedlho všetci pobežíme. Autobus nás vysadí na kraji Devína, k veľkému parkovisku pod hradom sa musíme ešte kúsok prejsť. Chvíľu sa motám po okolí, potom idem nájsť autobus so šatňami a nechávam si tam nejaké veci, ktoré nám odvezú do cieľa. Tam stretávam spolužiaka z vysokej školy, ktorého som nevidel minimálne 13 rokov a netušil som, že tiež beháva. Chvíľu pokecáme, zaželáme si všetko dobré a idem sa pomaly rozcvičovať na parkovisko. Začína to pekne hustnúť, už sú takmer všetky štartové koridory plné. Nastali nejaké organizačné problémy, dosť veľa ľudí ešte čaká v Bratislave na odvoz autobusmi, ktoré nestíhajú odvážať obrovské množstvo ľudí. Zjavne to viacerí podcenili a prišli na poslednú chvíľu. No kritika smeruje najmä do radov organizátorov, ktorí situáciu podcenili ešte viac. Štart je kvôli tomu posunutý asi o 20-25 minút, nervozita v štartových koridoroch rastie. Nakoniec prichádzajú posledné autobusy, oneskorenci sa rýchlo radia na štart a po chvíli zaznieva štartový výstrel. Vybiehame...

... no o behu sa minimálne prvých 10 minút nedá veľmi hovoriť. Štart je spoločný pre všetkých vyše 6000 ľudí a takáto masa ľudí sa len veľmi pomaličky rozbieha, takže kráčame. Navyše sa po pár sto metroch prechádza úzkou uličkou, ktorou sa dostávame na hlavnú cestu. Tu vzniká logicky lievik. Keď sme už na hlavnej ceste, je to lepšie a dá sa regulérne bežať. Predbieham pomalších bežcov a postupne sa predieram dopredu, hľadám si voľnejšie miesto, kde by som nikomu nešľapal na päty a pritom sám nikoho nebrzdil. Po prvých kilometroch som už dostatočne zahriaty, prechádzame okolo prvých domov v záhradkárskej časti na ceste medzi Devínom a Bratislavou, ľudia stoja popri ceste a povzbudzujú. Sem tam niekto ponúkne vodu alebo pokropí bežcov záhradnou hadicou.
Prebiehame okolo Riviéry, kde je jediná oficiálna občerstvovačka. Blíži sa poludnie a voda padne v tom teple dobre. Do cieľa ostávajú odhadom 3-4km a rýchle tempo začínam cítiť. Našťastie je to okolo cesty čoraz viac divákov a ich povzbudzovanie pôsobí ako doping. Nikdy by som neveril, ako to dokáže človeka nakopnúť, doslova až zimomriavky mi behajú po chrbte, dodáva mi to novú silu a bežím ďalej. Prebiehame popod Nový most a o pár stoviek metrov je tu cieľ. Za cieľovou čiarou prechádzam do chôdze, teplo a adrenalín robia svoje a tak beriem ponúkanú minerálku a rýchlo dopĺňam stratené tekutiny. A postupne si uvedomujem, že som to dokázal. Ubehol som svoje prvé oficiálne bežecké preteky.

Na záver ešte zopár čísel. Na 68. ročník Národného behu Devín – Bratislava 2015 sa prihlásilo 7 204 bežcov, z toho odštartovalo 6 171 (4 959 mužov a 2 245 žien) a do cieľa dobehlo 6 147 bežcov.

Link na Stravu

Čítať ďalej