Od prvých kilometrov až k ultratrailom...

Moje prvé preteky - Devín-Bratislava

január-apríl 2015 :: Od Vianoc 2014, kedy som začal používať bežecké hodinky, som bol ešte viac namotivovaný behať a nemohlo ma zastaviť ani zlé počasie, zima alebo tma. Bola to moja prvá zimná bežecká sezóna, takže to bolo zasa niečo nové.
Behal som počas vianočných sviatkov, kedy sa väčšina populácie oddáva cukrovým orgiám, domácim koláčom a zemiakovému šalátu. Beh je výborný spôsob ako vypadnúť od televízora a zároveň môcť byť po sviatkoch hrdý, že som nepribral ani kilo.

Od Vianoc do konca januára som nabehal okolo 130 km. Február bol horší, keďže ma na začiatku mesiaca skolila choroba (najprv len kašel, potom priedušky) a prerušila na dva týždne moje aktivity. Bolo z toho nakoniec len okolo 55km. V marci som to už opäť "rozbalil" a dosiahol mesačný objem niečo cez 100 km. V tom čase som už bol rozhodnutý (a aj prihlásený) na svoj prvý bežecký pretek, beh Devín-Bratislava, jedno z najstarších bežeckých podujatí na Slovensku. Toho roku to bol už 68. ročník. Na stránke http://www.devin-bratislava.eu si možte prečítať o histórii behu, pozrieť si výsledkové listiny jednotlivých ročníkov, fotogalériu a mnoho iného.

Tento rok bol dátum stanovený na 12.apríla. Od začiatku mesiaca ostávali ešte necelé dva týždne do akcie a stihol som nabehať ešte cca 40km.

Deň D, ide sa na to

Nastal deň pretekov. Čas štartu je 10:30, autobusy s bežcami vyrážajú z Vajanského nábrežia do Devína už okolo 9:00. Nerád chodím na akcie na poslednú chvíľu, takže sa mi podarilo prísť už pred pristavením prvého autobusu. Parkujem na opačnej strane Dunaja, tuším, že dostať sa po dobehu odtiaľ bude trochu problematické. Postupne sa zbiehajú prví bežci a začínajú pristavovať autobusy. S prvou skupinou nastupujem a odchádzeme smer Devín. Cesta ubehne rýchlo, v duchu si predstavujem ako tadiaľto onedlho všetci pobežíme. Autobus nás vysadí na kraji Devína, k veľkému parkovisku pod hradom sa musíme ešte kúsok prejsť. Chvíľu sa motám po okolí, potom idem nájsť autobus so šatňami a nechávam si tam nejaké veci, ktoré nám odvezú do cieľa. Tam stretávam spolužiaka z vysokej školy, ktorého som nevidel minimálne 13 rokov a netušil som, že tiež beháva. Chvíľu pokecáme, zaželáme si všetko dobré a idem sa pomaly rozcvičovať na parkovisko. Začína to pekne hustnúť, už sú takmer všetky štartové koridory plné. Nastali nejaké organizačné problémy, dosť veľa ľudí ešte čaká v Bratislave na odvoz autobusmi, ktoré nestíhajú odvážať obrovské množstvo ľudí. Zjavne to viacerí podcenili a prišli na poslednú chvíľu. No kritika smeruje najmä do radov organizátorov, ktorí situáciu podcenili ešte viac. Štart je kvôli tomu posunutý asi o 20-25 minút, nervozita v štartových koridoroch rastie. Nakoniec prichádzajú posledné autobusy, oneskorenci sa rýchlo radia na štart a po chvíli zaznieva štartový výstrel. Vybiehame...


... no o behu sa minimálne prvých 10 minút nedá veľmi hovoriť. Štart je spoločný pre všetkých vyše 6000 ľudí a takáto masa ľudí sa len veľmi pomaličky rozbieha, takže kráčame. Navyše sa po pár sto metroch prechádza úzkou uličkou, ktorou sa dostávame na hlavnú cestu. Tu vzniká logicky lievik. Keď sme už na hlavnej ceste, je to lepšie a dá sa regulérne bežať. Predbieham pomalších bežcov a postupne sa predieram dopredu, hľadám si voľnejšie miesto, kde by som nikomu nešľapal na päty a pritom sám nikoho nebrzdil. Po prvých kilometroch som už dostatočne zahriaty, prechádzame okolo prvých domov v záhradkárskej časti na ceste medzi Devínom a Bratislavou, ľudia stoja popri ceste a povzbudzujú. Sem tam niekto ponúkne vodu alebo pokropí bežcov záhradnou hadicou.
Prebiehame okolo Riviéry, kde je jediná oficiálna občerstvovačka. Blíži sa poludnie a voda padne v tom teple dobre. Do cieľa ostávajú odhadom 3-4km a rýchle tempo začínam cítiť. Našťastie je to okolo cesty čoraz viac divákov a ich povzbudzovanie pôsobí ako doping. Nikdy by som neveril, ako to dokáže človeka nakopnúť, doslova až zimomriavky mi behajú po chrbte, dodáva mi to novú silu a bežím ďalej. Prebiehame popod Nový most a o pár stoviek metrov je tu cieľ. Za cieľovou čiarou prechádzam do chôdze, teplo a adrenalín robia svoje a tak beriem ponúkanú minerálku a rýchlo dopĺňam stratené tekutiny. A postupne si uvedomujem, že som to dokázal. Ubehol som svoje prvé oficiálne bežecké preteky.

Na záver ešte zopár čísel. Na 68. ročník Národného behu Devín – Bratislava 2015 sa prihlásilo 7 204 bežcov, z toho odštartovalo 6 171 (4 959 mužov a 2 245 žien) a do cieľa dobehlo 6 147 bežcov.

Link na Stravu


0 komentárov:

Zverejnenie komentára

Prečo tento blog

Rád by som prostredníctvom tohto blogu popísal ako som sa dostal k behu, ako som sa postupne prepracoval od rekreačného turistu k aktívnemu bežcovi. Chcem písať aj o pretekoch a bežeckých akciách, ktorých som sa zúčastnil.
Články budem pridávať chronologicky ako išli v čase od mojich začiatkov v lete 2014 až po súčasnosť.