Na túto akciu som sa dosť tešil a to z niekoľkých dôvodov. Je to podujatie takpovediac na "domácej pôde", celá trasa vedie blízko Bratislavy a tak to má človek odvšadiaľ blízko domov. Pôvodne to vyzeralo, že sa ani nezúčastním, lebo som nemal bežeckého parťáka a tak som bol nahlásený na Slavovu Malokarpatskú Vertikálu, ktorá sa konala o týždeň skôr. Nakoniec sa mi však ozval kamarát Tomáš, spolubežec z dvoch Ponitrianskych stoviek aj poslednej Javorníckej. Takže som predal rýchlo štartovné na MKV a prihlásil nás oboch na Ultrapunk. Ďalším dôvodom, prečo som sa tešil bolo, že tu opäť stretnem mnohé známe ultra-trailové tváre. Okrem toho sa mi na tejto trase podarilo pred rokom spraviť si osobák na 100km, ktorý mám šancu prekonať asi len tu. Ak sa pošťastí...
Štart Ultrapunku je v sobotu ráno o 7.00 z Dúbravky, takže to mám z domu doslova na skok, resp. asi 15 minút peši. Akurát na rozohriatie. Stačí mi teda vstať okolo 5.30, pred 6.00 vyrážam z bytu - smer Dúbravský kulturák. Tam sa už pomaly zhromažďujú všetci ultráči, berieme si štartový balíček, ktorý pozostáva len z čipu a kontrolnej karty. Nič viac netreba. Zvítam sa s Rudkom a Soňou, tento rok sa im skvele darí, Soňa je prvá v tabuľke Ultratrailovej ligy medzi ženami. Do štartu ešte máme cca pol hodinku, stihnem si dať kávičku a nejaký domáci koláč. Prichádza aj Julka s Lukym, ktorí tentokrát pobežia ako dvojica. Ani sa nestihneme poriadne zvítať, volanie Krakena je niekedy silnejšie... Ešte predštartové fotenie a pomaly sa môžme presunúť na parkovisko pred Lidlom.
Na štarte sa nazbieralo 38 tímov z maximálneho počtu 50. Presne 7.00 padajú štartové výstrely a dav sa začína posúvať ulicami Dúbravky. O pár minút sme v prvom strmšom stúpaní, ktoré dôverne poznám z mojich tréningových behov. Ide sa príjemne, v lese sa rozvidnieva, no treba byť ešte opatrní a nezakopávať príliš o korene stromov na chodníku. Prvé tradičné takmer-kufrovanie prichádza pred Sandbergom, no aj vďaka trase v hodinkách sa mi podarí trafiť správnu odbočku a správny chodník, takže sa nemusíme spúšťať po riti na pieskových dunách. Krásne výhľady s východom slnka sa tento rok nekonajú, vďaka inverzii to má ale tiež svoje čaro a pohľad smerom na Devín stojí za krátku zastávku a pár fotiek. Prvé občerstvenie vo forme "tajnej" kontroly je na parkovisku pod Devínom. Niečo drobné si zahryzneme, vodu dopĺňať netreba, takmer nič som zatiaľ nevypil. Prvá normálna kontrola bude na Dúbravskej hlavici a to je už len pár kilometrov. Trochu motanice uličkami Devína a už sme opäť v prírode a šlapeme do kopcov. Niekde v týchto končinách nás predbieha Maťa Hancková s parťákom a my nechápeme, kde boli doteraz. Pustia nejakú anekdotu o tom ako idú dnes na pohodu a o pár sekúnd už vidíme len ich chrbáty niekde v diaľke pred nami.
Na prvej občerstvovačke sa zdržíme o kúsok dlhšie, odolať mastnému chlebu s teplým čajom nie je až také jednoduché. Prvých 15km sme dali za necelé dve hodiny a hovoríme si, ako nám to dobre ide. To však ešte netušíme, ako to dnes skončí. Niekde medzi 15. a 20. km začínam cítiť akoby jemné pichanie v pravom kolene. Snažím sa na to príliš nemyslieť, no na druhej strane počúvať signály tela je pri ultra dosť dôležité. Dávam si krátku pauzu a skúšam trochu postrečovať pravú nohu. Zdá sa, ako by to pomáhalo, aspoň na chvíľu sa mi potom beží dobre. Tento pocit ale netrvá dlho a pichanie sa vracia. Kým šlapeme do kopca, všetko je ok, prúser začína keď je rovina naklonená smerom dolu. Zbeh dolu do Mlynskej doliny okolo intrákov vedie po asfalte a mne to nerobí vôbec dobre, musím zastavovať stále častejšie. Prechádzame štvorprúdovku a čaká nás fajnový výšlap smerom ku Slavínu. Najmä jedna z uličiek tu má fakt výživný sklon a určite všetkých potešila. Z najvrchnejšej ulice už sa ide len dolu a čoskoro vchádzame do Horského parku s druhou občerstvovačkou. Zjeme a popijeme pár chutných vecí, Tomáš mi dáva tabletku Paralenu, uvidím, či mi to zaberie.
Kým sa dostaneme opäť do normálneho lesa, čaká nás ešte pár nekonečných vyasfaltovaných ulíc. Po niekoľkých stovkách metrov musím vždy zastať a ponaťahovať nohu, alebo aspoň prejsť do kroku, beh začína byť bolestivý už aj po rovine. Uvedomujem si, že dnes to nebude easy a dokončenie preteku je neisté. Prichádzame na Kamzík k bufetom, odtiaľ sa opäť ide poväčšinou dolu až k občerstvovačke na Peknej ceste. Ešte pred Kamzíkom stretávame prvú dvojicu, ktorá nám ide oproti a vraj na dnes končia. No super, tak aspoň nebudeme dnes prví. Na zostupe s Kamzíka stretávame ďalšiu dvojicu - Peťo Juričko s parťákom. Aj oni to dnes balia, že kolenná sľacha. Zisťujem, že je to asi presne to isté, čo postihlo aj mňa, symptómy zodpovedajú. Dnes to bude ozaj zaujímavé. Tomáš ma ukľudňuje, že to nemusíme za každú cenu dokončiť, uvidíme ako sa budem cítiť po príchode na K3 a potom sa rozhodneme. Skúšam to aspoň na rovinatejších úsekoch ešte trochu rozbehnúť, ale bolesť sa stále vracia. Keby sme boli niekde na 80.kilometri, do cieľa by som to už nejako došmatlal, ale máme to ešte vyše 60 a to v takomto stave asi nedám. Zvažujem stále v duchu svoje možnosti. Som rád, že Tomáš to berie športovo a radí mi radšej to ukončiť ako neskôr mať väčšie problémy a prípadne čeliť vážnejšiemu zraneniu.
Zhruba niekde na 36.-37.kilometri nás dobieha Julka s Lukym. Vedel som, že to bude len otázka času, kedy nás opália (predsa len už nie sme najmladší). Nebyť mojej bolesti, mohli sme im vzdorovať ešte aspoň po Marianku... Nakoniec sa nejako dogúľame na občerstvovačku K3 a oznamujem osadenstvu, že končíme. Volám Radovi Harachovi, či už je niekto v cieli, aby sme si išli aspoň po veci a potom domov. Už sú vraj tam a že nech kľudne prídeme. Máme to do cieľa nejaké 2 kiláky a tak sa lúčime s tímom na občerstvovačke a poberáme sa dolu.
Záver ultratrailovej sezóny teda skončil neslávne, dúfal som, že si to trochu viac užijeme. Aj to však patrí k ultra a treba to brať tak ako to je. Celkovo bola sezóna myslím veľmi dobrá, pred tým dve stovky (Ponitrianska a Javornícka) dopadli nad očakávanie a dokonca Ponitrianska aj s vylepšeným časom. Bilancia za rok 2018 bola bohatá, celkovo som absolvoval 8 stoviek:
- 5 dokončených (Letecká, Lazová, Živloplaz, Ponitrianska, Javornícka)
- 3 nedokončené (NTS, 100MKMK, Prešporský Ultrapunk)
0 komentárov:
Zverejnenie komentára