Ako som nebežal Ultrapunk85

   O tomto ultrabehu sa na webe veľa nedočítate, väčšinou len strohé info typu: "Ultrapunk 85 je komunitný horský ultrabeh pre dvojčlenné tímy s trasou dlhou 85 km, ktorá vedie pohoriami Žiar, Malá Fatra a Strážovské vrchy." Komunitný znamená asi toľko, že akcii sa nerobí žiadna veľká propagácia, len pár nadšencov okolo Rada Haracha rozpošle mailom pozvánky a zorganizuje stretnutie pre skupinku ultrabláznov. Nejde tu o žiadne ITRA body len o deň strávený v spoločnosti podobne postihnutých ľudí.
   A keďže už nejaký ten piatok sa považujem tiež tak trochu za "ultráča", prišla mi už koncom januára pozvánka, že sa môžem zúčastniť. Ako správny iniciativný blbec som sa hneď zaregistroval aj spolu s bežeckým parťákom Tomášom, ktorému tiež prišla pozvánka. Teraz s odstupom času viem, že som sa nemal rozhodovať tak zbrklo, nie je to žiadne UTMB, kde sa miesta na štartovke rozchytajú za pár minút ako teplé rožky, prípadne vás ešte musia vylosovať, aby ste mali nakoniec tú česť zaplatiť si šialené štartovné a mohli sa ísť za ne patrične rozbiť.
   To, že sa beží vo dvojiciach, je taká raritka tohto podujatia a ako už teraz viem, aj jeho najviac limitujúci faktor. Je síce pekné, že už 3 mesiace ste prihlásený, poctivo trénujete a tešíte sa na deň strávený v krásnom prostredí, ale keď vám 10 dní pred akciou vypadne bežecký parťák a k tomu sa ešte poserie následne pár ďalších vecí, ostane nakoniec len frustrácia a jemná nasratosť.

   Začalo to tým, že mi napísal minulý týždeň (26.4.) Tomáš, že im padla na daný víkend rodinná oslava a že bohužiaľ nepríde. Viem to pochopiť, mama je mama, nič sa nedeje, ideme riešiť plán B. Kamoši Janči s Mišom sa mi hneď ponúkli, však poď s nami, pôjdeme v trojici, určite s tým nebude problém, orgov ukecáme. Hovno, hovno, zlatá rybka... Život ma už naučil, že šťať proti vetru sa nevypláca, no mne to stále akosi nedochádzalo.
   Pre istotu už v nedeľu 28.4. píšem mail organizátorom, že takáto je situácia a aké navrhujem riešenie. Išli by sme v trojici, ja kľudne aj "nesúťažne", normálne by som si zaplatil štartovné, aby som mohol využiť občerstvovačky. Vzápätí mi prichádza odpoveď, že podujatie je pre dvojice a súťažne sa trojica žiaľ nedá, takže ee. V hlave sa mi hneď vynára slovné spojenie "čítať s porozumením", vyslovene som do mailu napísal, že by som išiel nesúťažne, takže wtf? Ale tak dobre, ultra trail je síce punk, ale čo by sme boli za punk-erov, keby sme len tak hala-bala porušili nejaké to (naše vlastné) pravidielko, alebo nebodaj spravili výnimku. Veď vieme, že punkeri boli vždy zásadoví, dodržiavali poctivo všetky pravidlá a nikdy nešli "proti systému"...alebo si to s niečim pletiem?
   Pondelok (29.4.), Mišo píše na chat, že má problém s prieduškami a že možno nepôjde, vraj dá do stredy definitívne vedieť. Medzitým sa dohadujem s Jančim, že ak Mišo vypadne, pôjdeme my dvaja a všetko bude v cajku.
   Streda (1.5.), prichádza mail z Ultrapunku, že Mišo aj s Jančim odstupujú kvôli zdravotným problémom. Tak si voláme s Jančim, on vraj pred týždňom niekde v horách asi tiež ochorel a necíti sa na to, aby v sobotu štartoval. No paráda, tak som zasa na bode nula. 

   Medzitým (30.4.) sa ešte vyskytol plán C, jeden môj kolega (tiež Janči) má ísť tiež s kamošom, ktorý vyzerá na odstúpenie. Dohadujeme sa, že ak by mi to nevyšlo s chalanmi a jeho parťák by nenastúpil, pôjdeme spolu. Lenže v stredu po zlej správe od chalanov mi volá kolega Janči, že ten jeho parťák predsa len nastúpi a že ho to mrzí. Píšem mail ultrapunku, že som vyčerpal svoje možnosti a keby sa im ešte niekoho podarilo nájsť, tak ostanem v pohotovosti do piatku. V stredu neskoro večer dostávam mailom odpoveď s kontaktom na akéhosi Mateja, vraj mám skúsiť. Píšem mu hneď mail a vysvetľujem situáciu, deadline je na druhý deň na obed.

   Takže stále je tu malá iskra nádeje, no ja som realista a viem, že "na posraného aj hajzel spadne", čo sa mi aj zanedlho potvrdí. Chalan sa mi ozýva asi o pol 11, lebo si vraj nenašiel mail, ešte že som s takýmto niečim rátal a poslal mu ráno preventívne aj SMS-ku. O 11 mu mám zavolať, som ako na ihlách a neviem sa sústrediť na robotu, lebo musím riešiť takého kraviny. Tak mu volám a vysvetlíme si situáciu. On mal ísť vraj s nejakým dobrým kamošom, ktorému chcel ako darček dať štartovné a "uviesť ho do ultra". Lenže ten kamoš sa na poslednú chvíľu asi zľakol a už nechcel ísť. Tak vravím, veď v čom je problém, tak poďme spolu a hotovo. Lenže toto a hento a vykrúcanie a on zostal z toho znechutený a teda asi tiež nejde. No fasa. Tak to teda uzatvárame s tým, že nikto z nás nejde a že dám vedieť Radovi definitívnu odpoveď. Rado mi píše 2 minúty pred deadlinom, že potrebuje uzavrieť štartovku a že ako to dopadlo. Na hovno, pomyslím si. Píšem mu, že sme sa nedohodli a nech so mnou definitívne nepočíta.
   Pred fajrontom sa u mňa zastaví kolega Janči a vravím mu aká je situácia a teda že ostávam doma. Ešte sa vraj dozvedel na poslednú chvíľu o nejakom chalanovi, ktorý by chcel ísť, ale nemá s kým. Nepozná ho osobne, vie len jeho meno. Aj sme ho našli na facebooku, ale už sa mi fakt nechce do toho ísť, navyše keď Rado uzavrel štartovku. Urobil som, čo bolo v mojich silách, naozaj som chcel ísť veľmi na túto akciu, ale asi sú bohovia ultra-trailu proti mne tentokrát. Napokon keď si pozerám predpoveď počasia, tak mi to nie je až tak veľmi ľúto, nezažijem síce deň v daždi, blate a hnusnej zime, no s tým sa dokážem zmieriť. A je to aj lekcia a poučenie do budúceho roka, aby som si veci zariadil tak trochu ináč.

Update (pondelok 06.05.2019)
Len na dovysvetlenie celého, po rozhovore s Julkou sme dospeli k záveru, že muselo dôjsť k nejakému veľkému nedorozumeniu. Údajne vraj Rado vôbec nemal problém s tým, aby mohla štartovať trojica. Ono tá mailova komunikácia bola trochu divná a zmätočná, mal som dojem, že si zakaždým píšem s niekým iným. A na začiatku som si ani nebol istý, či tú akciu organizuje Rado. Až neskôr sa v niektorých mailoch objavil na konci podpis RH, tak už som tušil. Ale jednu vec stále nechápem, keď Rado s trojicou nemal problém, prečo mi to do rovno nenapísal. Ja som mal z tej komunikácie dojem, že s tým problém je. Stačilo, keby mi ešte vo štvrtok pred deadlinom (keď sme si už priamo písali cez messenger) povedal, že je to ok, ja by som sadol do auta a v piatok normálne došiel. Som spravil aj ja blbosť, mohol som si rovno začať písať s ním a a neriešiť to cez maily, možno by to celé skončilo ináč.